Pandora

Mesto Slepých

V nemenovanom meste sa istý muž vracia večer z práce a na križovatke  náhle oslepne  –  pred očami sa mu rozleje biela hmla, cez ktorú nič nevidí. Zakrátko už nie je sám, rovnako postihnutých je čoraz  viac a nákazlivá biela slepota, ktorá sa šíri obyčajným pohľadom sa rýchlo mení na epidémiu.

Nakazených úrady sústreďujú v karanténe – v narýchlo upravenom  bývalom blázinci, kde sú v totálnej izolácii od sveta, rodiny i priateľov a kde im základné životné potreby  zabezpečuje štát prostredníctvom  príslušníkov ozbrojených síl.

Počet  postihnutých neustále narastá, zaberajú ďalšie a ďalšie priestory,  postupne k nim pribudnú vojaci, ktorí im pôvodne nosili stravu,  lekári, ktorí ich liečili i  politici, ktorí mesto i celu situáciu súvisiacu s epidémiou riadili.

V neľudských podmienkach  obmedzeného životného priestoru v izolácii vychádzajú na povrch tie najtemnejšie  stránky ľudskej povahy. Medzi slepcami sa vytvorí gang zločincov a ten terorizuje ostatných, okráda ich o jedlo, ženy núti k prostitúcii.

Nákazlivá slepota sa obrovskou rýchlosťou šíri ďalej, izolácia už nemá žiadny význam, lebo oslepli  všetci – policajti, predavačky, príslušníci ozbrojených síl i dozorcovia vo väzniciach.   Napokon pred ňou neunikne nik – okrem manželky jedného z prvých pacientov – lekára,  ktorá je z nevysvetliteľných dôvodov voči chorobe imúnna, stratu zraku iba predstierala, aby mohla zostať  pri  svojom mužovi.

V meste zavládne totálny chaos a anarchia. Keď oslepne posledný zamestnanec z firmy distribuujúcej elektrickú energiu, v celom meste  v zhasnú svetla, výťahy aj s pasažiermi zastanú medzi poschodiami a premenia na oceľové rakvy (autor),  prestane fungovať klimatizácia, chladničky a mraziace boxy v supermarketoch. Násilie medzi potácajúcimi sa slepcami sa stupňuje, všade vládne chaos a agresivita, v obchodoch  nemá kto predávať, v nemocniciach liečiť, v uliciach dohliadať  na bezpečnosť a rešpektovanie pravidiel, všade,  sa rabuje  a slepci obsadzujú prázdne  domy i byty.

Tí, čo sa v panike pokúsili prekliate mesto opustiť kým ešte videli, sa ocitnú v pasci ešte skôr, ako aj ich postihne slepota. Ich autá zostanú bezmocne  stáť na mieste, kde im došiel benzín,  pretože na čerpacích staniciach nemá kto dopĺňať zásoby pohonných hmôt..

V najhoršom sa náhle ľudom začne vracať zrak, epidémia sa skončí, bývalí slepci premôžu zločincov a tým, čo prežili sa úplne zmení rebríček  životných hodnôt – sú odhodlaní začať odznova.

(Román Mesto slepých, portugalského spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru José Saramaga, (Slovart, 1999);  film:Fernando Meirelles, Ensaio sobre a Cegueira, 2008, Brazília