Pandora

Alebo ako to chodí vo svete

Pred dvadsiatimi rokmi na študijnom pobyte v zahraničí som sa spoznala s kolegami z rôznych krajín EU, s ktorými sme okrem štúdia a prípravy projektov trávili spoločne aj voľný čas. Po návrate domov sa osobne kontakty postupne akosi prirodzene prerušili a zostali len na pracovnej úrovni. Až na jednu výnimku, kolegyňu z valónskej časti Belgicka Claire, s ktorou sme, paradoxne, mali spočiatku skôr pragmaticky vzťah, ale postupom času sme sa spriatelili dodnes sme v blízkom kontakte, teraz aj s rodinami. Keďže si sadli aj naši partneri, okrem komunikácie na diaľku, sporadicky, približne raz za 3 roky trávime spolu časť dovolenky – a minulý rok sme mali naplánovane 2 spoločné týždne v belgických Ardenách.
Žiaľ, ako mnohým iným, aj nám dovolenku znemožnila pandémia Covidu a tak sme sa dohodli, že do Arden pôjdeme toto leto. Pandémia pred letom našťastie poľavila a my sme sa rozhodli pretrpieť a drobné nepríjemnosti spojene s cestou do zahraničia v čase Covidu.
Keďže nám už deti odrástli, do Belgicka sme cestovali v júni, ešte pred hlavnou turistickou sezónou. Pred cestou autom sme si pozorne naštudovali platné proticovidové opatrenia a povinnosti nielen v Belgicku, ale aj v krajinách, ktorými sme prechádzali – teda v Rakúsku a v Nemecku. Tesne pred cestou sme si urobili PCR test a 48 hodín pred odchodom sme sa zaregistrovali sa v belgickom on-line centrálnom registri osôb, prichádzajúcich do krajiny zo zahraničia.
Zaujalo ma, že osoby, ktoré mienia v Belgicku pobudnúť menej ako 2 dni nemusia sa pri vstupe ani opustení krajiny preukázať negatívnym PCR testom. Register od nás žiadal uviesť účel cesty a dĺžku pobytu, našu domácu adresu, adresu pobytu v Belgicku a telefónne číslo. Po jeho online vyplnení a odoslaní prišlo obratom e-mailom potvrdenie o prijatí registracie s informáciou, že v prvý deň pobytu si musíme urobiť test a ak aj bude negatívny, musíme zostať v karanténe do druhého testu, ktorý absolvujeme na siedmy deň pobytu. Znelo to síce nepríjemne, ale po konzultácii s našimi priateľmi, ktorí nás uistili, že karanténa nie je v žiadnom prípade domáce väzenie, sme si povedali, že to skúsime
Na rakúskej hranici nás síce policajti zastavili, ale keď sme na otázku ohľadne účelu cesty odpovedali, že Rakúskom iba prechádzame a cieľom je Belgicko, na naše veľké prekvapenie (a sklamanie) sa ani nepozreli na pripravené potvrdenia o negatívnom výsledku PCR testu a nechali nás voľne vstúpiť do krajiny. Ani na rakúsko- nemeckej hranici nebolo vidieť vtáčika letáčika, nieto ešte kontrolu či policajta. Až nám bolo ľúto, že naše negatívne výsledky PCR testov nikoho nezaujímajú. V priebehu cesty Nemeckom sme vsak dostali SMS, ktorá nás vítala v krajine a obsahovala link na stránku s informáciami o povinnostiach cudzincov, ktorí sa chystajú pobudnúť v Nemecku. Nemecko-belgickú hranicu sme prefičali neskoro v noci a už nás ani neprekvapilo, že sme sa nestretli so žiadnou kontrolou.
Prvú noc sme strávili u priateľov v Bruseli, kde sme sa hneď zaregistrovali na privítací PCR test, povinný v prvý deň príchodu do krajiny. Ešte skôr, ako sme odišli do testovacieho centra sme dostali telefonát v angličtine, ktorý nebol nahratý a kde nám zamestnanec covidoveho call centra pripomenul povinnosť otestovať sa a zároveň informoval, že ak bude prvý trest negatívny, budeme síce do 7. dna v karanténe, avšak môžeme chodiť na nákupy, do práce (s potvrdením od zamestnávateľa), povinnosťou je však rúško na tvári. E-mailom sme dostali tiež QR kód, ktorým sme sa preukázali v testovacom zariadení bez potreby vyťahovať osobné doklady. Testy stáli 50€ na osobu ale naši priatelia nám vysvetlili, že Belgičanom následne túto sumu preplácajú zdravotné poisťovne. Vyzbrojení negatívnym výsledkom sme vyrazili na 2 týždne do Arden, do prenajatého domčeka.
Musím povedať, že karanténa nás vôbec neobmedzovala. Chodili sme na prechádzky do prírody v nasej bubline, potraviny sme si nakupovali a jedlo pripravovali doma a na šiesty deň popoludní sa nám opäť ozval príjemný hlas z call centra, spýtal sa, či sa cítime dobre, či náhodou na sebe nepozorujeme príznaky ochorenia a po zápornej odpovedi nám zdvorilo pripomenul, že zajtra máme absolvovať druhý test. Večer sme si v e-mailovej schránke našli nový QR kód s ktorým sme sa dali otestovať, o 12 hodín sme mali negatívny výsledok a boli sme voľní.
Podľa toho, čo som videla v Bruseli i v mestečkách v Ardenách, ľudia bez obmedzení môžu navštevovať reštaurácie a kaviarne, pričom sedia aj vo vnútri, nielen na terasách. (V uzavretých priestoroch sú rúška povinné takže obsluhujúci personál ich samozrejme nasadené má). Nikto nežiada návštevníkov preukázať sa negatívnym výsledkom testu.
Každý piatok sú v tlači zverejňované oficiálne informácie o vývoji počtu nakazených, chorých, hospitalizovaných i o úmrtiach, pričom odborníci sa snažia občanov skôr upokojovať ako strašiť.
Od priateľov sme sa dozvedeli, že v zime, keď počty infikovaných stúpali, o rozhodnutí zaviesť nepopulárne protipandemické opatrenia informovala občanov vláda, a to skôr prosbou o ich spoločné rešpektovanie ako príkazmi, hrozbami či nadávkami. Nikto nikoho neobviňoval zo zodpovednosti za daný stav . Opatrenia boli pritom jasné a zrozumiteľné, a zároveň s nimi vláda oznamovala aj kompenzačné opatrenia pre dotknuté podnikateľské aktivity (kaderníctva, fitness, atď). Prvý stupeň základnej školy fungoval po celý školský rok prezenčne, výučba online prebiehala na ekvivalente nášho druhého stupňa základnej školy, na stredných školách a na školách vyššieho stupňa. Pritom druhá vlna pandémie v Belgicku bola aj porovnaní so slovenskou mierna čo do počtu nakazených i úmrtí.
Domov sme sa našťastie vrátili tesne pred zavedením policajných kontrol na hraniciach, takže sme nemuseli tráviť čas a stresovať sa v kolónach pred hranicou.
Teraz sa tešíme, že sme si užili dovolenku v civilizovanej krajine, kde funguje centrálny systém registrácie osôb prichádzajúcich do krajiny i jeho prepojenie s inými štátnymi databázami, kde policajti namiesto vyčerpávajúcich fyzických kontrol negatívnych PCR testov na hraniciach sa môžu venovať svojej zvyčajnej činnosti, kde si vláda a jej predstavitelia si uvedomujú, že sú na svojich postoch vďaka voličom a že voliči nie sú dobytok, ktorý treba trestať aj za to, za čo nemôže. A čuduj sa svete – pravidlá sa tam rešpektujú, počet nakazených má podobný vývoj ako u nás a ľudia sú oveľa pokojnejší a spokojnejší. Skoro ako v rozprávke.