Pandora

V detstve mi babička zvykla spievať žartovný kuplet o sedliakovi, ktorý prišiel do mesta na jarmok a potom, ako predal svoj tovar, rozhodol sa zájsť do baru, vyskúšať pánsky život. Sedliak sa v bare vyťahuje, gate si popravuje, prechádza sa po veľkej sále a z topánok mu pritom visí vecheť slamy. Objednal si celého bažanta, k tomu ešte jednu čiernu kávu a keď sa najedol, zavolal kelnera, aby mu to ‘zrechnoval’. Keď mu čašník povedal cenu obeda, sedliakovi za zahmlilo pred ocami a tak ako bol zvyknutý z jarmoku, začal sa s čašníkom jednať a sľubovať, že ak mu polovicu z ceny spusti, príde do baru aj nabudúce…
Priznám sa, že mi toho sedliaka bolo vždy aj trochu ľúto, a to aj napriek logickým argumentom, že si tuto nepríjemnú situáciu spôsobil sám, keď chcel silou-mocou niečo, na čo nemal.
Dnes, po mnohých rokoch som si na tuto pieseň spomenula pri sledovaní brífingu francúzskeho prezidenta Macrona so slovenským premiérom Matovičom, pri príležitosti jeho pracovnej cesty do Paríža.
Igor Matovič, suverénny lev domácich tlačoviek sa v Paríži správal ako žiačik, ktorého prichytili v škole nepripraveného: slúchadlá si nasadil až keď ho na to upozornil Macron a neodpustil si protokolárne úplne nevhodnú, poznámku, že on trochu po francúzsky rozumie.
Kým Macron predniesol štandardný prejav, v ktorom zazneli najdôležitejšie výzvy súčasnosti, spomenul potrebu spolupráce v rámci EU i svoju návštevu v Bratislave, Matovič neprekročil svoj tieň – a ako žiačik prvého stupňa, ktorý ešte neovláda učivo vyšších ročníkov, začal s ošúchaným klišé o majáku a pokračoval triviálnym heslom „Bratstvo, Rovnosť, Sloboda” (čo na tom, že na Slovensku máme zaužívané poradie Sloboda, Rovnosť, Bratstvo), ako keby Francúzi okrem revolúcie v 18. storočí a jej ideáloch Európe a svetu neskôr nič iné nedali.
No a po úvodnej povinnosti už spustil o tom, čo mu ide najlepšie – o sebe. Francúzskeho prezidenta poinformoval o svojom predvolebnom výlete pred vilu v Cannes a hrdo sa pochválil kaderníckou zručnosťou svojej dcéry, ktorá ho pred odchodom do Paríža vlastnoručne ostrihala. Ešteže to Macron zachránil šarmantným, typicky francúzskym „To je Igor, jednoduchý a priamy”.
Matovič skratka nedokáže pochopiť, že na zahraničných cestách nereprezentuje seba a svoju rodinu, ale Slovensko, ktoré je samostatným státom, členom EU a iných medzinárodných organizácii, kde okrem Matovičovcov žije ešte 5, 5 milióna obyvateľov, medzi ktorými sú uznávaní vedci, známi umelci, významní diplomati, politici, ale aj mnohí čestní a vzdelaní ľudia, ktorí robia Slovensku dobre meno nielen v Európe, ale aj vo svete.
Zo zvedavosti som prešla niekoľko francúzskych mienkotvorných denníkov, no v žiadnom nebolo ani zmienky o stretnutí Macrona so slovenským premiérom Matovicom.
Naozaj mám pocit, že sledujem pokračovanie babičkinej pesničky o sedliakovi, ktorý svojim nevhodným správaním ponížil sám seba natoľko, že nabudúce ho už do žiadneho baru nepustili…
.