Nepredvídateľný premiér nám opäť ukázal, že robí politiku ‘inak’ a v prípade bleskového dovozu ruskej vakcíny Sputnik V sa naozaj môžeme nazdávať, že dôvodom bola nielen ochrana zdravia občanov, ale – a možno predovšetkým -on sám a jeho padajúce preferencie.
Následne sa však na vnútropolitickej scéne stalo čosi, čo čakal iba málokto a čo vyvoláva celý rad otázok:
Na protest proti dovozu vakcíny ešte v ten deň vystúpil z koalície vplyvný proeurópsky orientovaný poslanec a na druhy deň sa na tlačovej konferencii urazene ozval aj minister zahraničia, čim sa dovoz vakcíny zmenil na politickú kauzu s medzinárodným rozmerom a navyše ohrozil koalíciu viac ako petícia za referendum.
Minister zahraničia rozhorčene uviedol, že cela transakcia sa odohrala neštandardne za jeho chrbtom a je v rozpore s naším zahraničnopolitickým smerovaním, na ktorom on pracuje od nástupu do vlády, teda 11 mesiacov. Diplomaticky síce uznal kvalitu vakcíny, o ktorej sa už písalo v prestížnych lekárskych časopisoch, zároveň však varoval pred následkami jej použitia, pretože nebola registrovaná Európskou liekovou agentúrou a nediplomaticky si verbálne kopol do opozičného politika s priesvitným štítom na tvári. Dôvod k tejto reakcii dal pravdepodobne priamo premiér, ktorý – presne ako v kostumbristickom filme latinskoamerickej proveniencie – privítal prvú várku Sputnika V osobne na letisku, zatiaľ čo americkým vakcínam sa takej pocty nedostalo.
Minister zahraničia na tlačovke pôsobil naozaj rozrušene až nahnevane, ruskú vakcínu označil za prostriedok hybridnej vojny ohrozujúci našu bezpečnosť a verejne oznámil, že požiada troch najvyšších ústavných činiteľov o stretnutie, na ktorom mu majú potvrdiť kontinuitu zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Dodal tiež, že sa ešte tento týždeň stretne s americkým ministrom zahraničia a dopredu upozornil, že stretnutie bolo dohovorené dávnejšie a v žiadnom prípade nejde o reakciu na tento politický faux pas. Pôsobil pritom ako študent, ktorý sa obáva skúšajúceho na nadchádzajúcej štátnici, od ktorej závisí jeho budúcnosť. Medzitým už nákup vakcín obhajoval aj premiér na tlačovej konferencii a prezidentka v rozhovore pre portál Politico síce uznala isté nedostatky v slovenských inštitúciách, potvrdila však naše smerovanie i naše záväzky.
Prečo je však zrazu toľko kriku a hystérie okolo nákupu vakcíny od krajiny, o ktorej sme síce vyhlásili, že je pre nás najväčšou bezpečnostnou hrozbou, ale nám ju predsa len predala, zatiaľ čo dodavky politicky nezávadných vakcín z krajín našich spojencov nám boli zredukované? Aký je rozdiel v zodpovednosti za prípadné negatívne následky v dôsledku podania neregistrovanej vakcíny a následkami po podaní vakcíny registrovanej, za ktorú však výrobca odmieta niesť akúkoľvek zodpovednosť?
Staré príslovie hovorí: Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Politici v zákonodarných i exekutívnych orgánoch státu sú platení z našich daní.
Je normálne, aby politici, ktorých si platíme boli proti nákupu prostriedkov na záchranu životov spoluobčanov, vakcínu ideologizovali a považovali ju za geopolitickú zbraň? Je v poriadku, že minister zahraničia politizuje otázku súvisiacu s oblasťou, kde nemá žiadne kompetencie? Je normálne, že sa neozval, keď poslankyňa strany, ktorá ho nominovala do vlády vyhlásila, že občania nad 65 rokov nie sú ekonomicky prínosní pre štát a musia na vakcínu čakať – a keď štát získa vakcínu na vykrytie jej nedostatku namiesto toho, aby tento nákup ponal ako verejný záujem, on ho verejne odsúdi?
Pritom ako minister zahraničia iste vie, že Sputnikom očkujú aj v Argentine a San Marine a európska tlač píše, že EU bude vakcináciu touto vakcínou uznávať.