Asi pred 17 rokmi, počas študijného pobytu v jednej z krajín EU som v predajni časopisov zazrela obálku istého týždenníka s fotografiou známej kanadskej speváčky s veľkým nápisom „Céline Dion statočne bojuje s rakovinou”. Keďže nešlo o bulvárny plátok, ale skôr o spoločenský týždenník vyššej úrovne, zabalený v igelite spolu s darčekom, rozhodla som sa, že si ho aj napriek nie celkom nízkej cene kúpim.
Keď už bol môj, netrpezlivo a som roztrhla obal a rýchlo s obavami hľadala článok o mojej obľúbenej speváčke. Po jeho prečítaní mi odľahlo, no zároveň som sa cítila oklamaná. Celý článok totiž pojednával o známej skutočnosti – rakovine kože jej manžela, o ktorého sa Céline vzorne starala.
Céline Dion teda naozaj zvádzala boj s rakovinou, avšak nie svojou, ako to evokoval titulok, ale – svojho manžela. V tomto prípade nešlo síce o číre klamstvo alebo hoax, ale o komunikačnú stratégiu autora a redakcie, hraničiacu s manipuláciou, ktorej cieľom bolo vďaka z kontextu vytrhnutej a vypichnutej informácii zvýšiť odbyt týždenníka a zisk vydavateľského domu. V tej dobe som tomuto triku naletela, pretože u nás takáto prax ešte nebola taká okatá a možno ani rozšírená.
Odvtedy ubehli roky a dnes mám pocit, že už aj u nás ide o bežný trik, a to nielen v prípade komentárov (kde sa istý subjektivizmus ci hyperbolizácia v súlade s profilom autora či orientáciou média, pre ktoré píše, do istej miery aj očakáva), ale sú pomerne časté v novinách, všeobecne považovaných za seriózne a mienkotvorné.
Často pritom nejde doslova o klamstvá a evidentné hoaxy, ale napríklad o neúplné alebo čiastkové informácie, niekedy vytrhnuté z kontextu, prípadne zvolené a interpretované selektívne, v súlade s komunikačným zámerom autora, ktorým môže byt snaha edukovať čitateľa, presvedčiť ho ale aj ovplyvniť pri tvorbe vlastných názorov.
Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že s takýmto účelovým výberom informácií som sa stretla v niektorých článkoch, zvyčajne nazvaných „Čo treba vedieť o…”, alebo „Desať otázok a odpovedí na tému XY”. Je mi jasné že poslaním novín nie je publikovať vyčerpávajúce vedecké alebo politické informácie a poskytovať kompletnú dokumentáciu k istej téme, avšak takéto školácky formulované otázky a svojím spôsobom kategorické odpovede už vopred vo väčšej či menšej miere čitateľa ovplyvňujú a orientujú ho smerom k istému navodenému vnímaniu faktov. (Ja osobne si najradšej otázky formulujem sama a odpovede na tiež hľadám sama a z viacerých zdrojov).
V posledných dňoch ma v slovenských médiách zaujali dva články- jeden publikovaný v regionálnej prílohe denníka SME – MY s hrubo vytlačeným názvom „Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi“ (https://myhornanitra.sme.sk/c/22576930/policia-patra-po-lubosovi-blahovi.html). Hoci po otvorení článku sa ukázal menšími písmenami vytlačený podtitul doplňujúci prvotnú informáciu v tom zmysle, že hľadaný Ľuboš Blaha je z Hornej Nitry, väčšine bežných čitateľov meno v hlavnom titule ihneď evokovalo ľavicového politika a nekonvenčného glosátora politickej situácie, Ľuboša Blahu. Otázkou zostava, či v tomto prípade išlo o náhodu alebo o zámer.
Dnes ma zas na portáli Aktuality.sk upútal komentár s bombastickým názvom „Pellegrini už myslí na budúcu vládu: odmieta Smer a podáva ruku Sulíkovi a Kollárovi”( https://www.aktuality.sk/clanok/857219/pellegrini-uz-mysli-na-buducu-vladu-odmieta-smer-a-podava-ruku-sulikovi-a-kollarovi/).
Názov teda evokuje ústretové gesto Pellegriniho – podanie ruky ako znak vôle k prípadnej budúcej spolupráci s dvoma z členov súčasnej koalície, čo je, vzhľadom na súčasnú situáciu dosť šokujúce. Po prečítaní článku však zistíme, že ide v podstate o banálnu analýzu súčasného rozloženia politických síl, kladúcu doraz na politickú izolovanosť Smeru a nikde sa neuvádza konkrétny ústretový krok Pellegriniho k dvom subjektom súčasnej vládnej koalície tak, ako je uvedený v nadpise. V závere článku este zaznievajú špekulatívne úvahy politológa o eventuálnej situácii po voľbách, avšak aj samotný autor článku upozorňuje, že tie sa majú konať až v roku 2024, aj keď tu je snaha Pellegriniho zorganizovať petíciu za referendum o predčasných voľbách.
Je evidentné, že názov článku vôbec nekorešponduje s jeho obsahom, a vzhľadom na aktuálny politicko-spoločenský kontext, keď Pellegriniho strana Hlas je jasným favoritom prieskumov verejnej mienky, zatiaľ čo koaličné strany až na výnimku podporu voličov výrazne strácajú, priam šokuje.
Keďže je všeobecne známe že v súčasnej záľahe informácií ľudia často nemajú čas čítať celé články a uspokoja sa len s názvom, pripadne rýchlym prebehnutím obsahu, takýto názov môže v čitateľoch sympatizujúcich s Pellegrinim a jeho stranou vyvolať negatívne emócie, nevôľu respektíve až pocit zrady a tomu zodpovedajúce reakcie. Ukázalo sa to aj v diskusii, tak na samotnom portáli Aktualít, ale najmä na Facebooku, kde mnohí nahnevaní čitatelia vyjadrujú svoje sklamanie z Pellegriniho a rozhorčene oznamujú, že ho za takýchto okolnosti podporovať ani voliť nebudú. Pomerne málo autorov komentov si uvedomilo rozpor medzi názvom a obsahom článku i jeho možný potenciál negatívne ovplyvniť verejnosť – v neprospech populárneho Pellegriniho.
Je zrejmé, že na základe takýchto dvoch článkov nemožno vyvodzovať žiadne zovšeobecňujúce závery, avšak ak názov článku vzhľadom na jeho obsah pôsobí skôr ako hoax, osobne to nepovažujem za prejav novinárskej profesionality.
Ak však bolo autorovým cieľom negatívne ovplyvniť Pellegriniho podporovateľov, tak sa mu to nesporne podarilo.