Od premiéra, najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci v štáte sa očakáva zodpovednosť v konaní i vo vyjadrovaní.
Od premiéra, najmä ak nie je politický nováčik sa očakáva, že je zorientovaný v poslaní, štruktúre a systéme fungovania štátnych inštitúcií, že pozná potreby krajiny, na čelo ktorej sa postavil.
Očakáva sa od neho, že po nástupe do funkcie bude vedieť, kde je jeho miesto, aká je jeho moc a aké povinnosti, mu z nej vyplývajú. Že bude schopný koordinovať a usmerňovať činnosť štátnych úradov, zabezpečovať kontinuitu riadenia štátu a prijímať rozhodnutia v záujme všetkých občanov, lebo povinnosťou premiéra je byť premiérom všetkých občanov, nielen menšiny, ktorá ho volila.
Povinnosťou premiéra je upokojovať občanov a nie vyvolávať napätie, spájať ich a nie rozdeľovať, hľadať konsenzus a nie podnecovať nenávisť. Vyraz mediálny lynč by mal zo svojho slovníka vyradiť, lebo sa môže vrátiť ako bumerang.
Jeho povinnosťou je rešpektovať pravidlá politickej kultúry, hovoriť pravdu a nemanipulovať. Z úcty k partnerom, k podriadeným, k štátu, na čelo ktorého sa postavil, predovšetkým však z úcty k občanom.
Premiér si musí uvedomiť, že už nie je obyčajný človek, aj keby sa tak cítil. Mal by mať preto rešpekt k funkcii, ktorú dočasne zastáva a prijať zodpovednosť, ktorá z nej vyplýva.
Ak v čase, keď nebol premiérom mohol povedať čo mu napadlo, vyzuť a obuť sa kde sa mu zachcelo, ako premiér si to už dovoliť nemôže, pretože riskuje nielen zosmiešnenie svojej vlastnej osoby, ale aj dehonestáciu úradu, ktorý mu bol zverený – na dobu určitú.
Od premiéra dnes nikto neočakáva, že bude osobne vykonávať kontroly v štátnych úradoch, riadiť ministerstvá, prisvojovať si kompetencie orgánov činných v trestnom konaní. Práve naopak, on by mal vedieť vnímať veci komplexne, mat víziu do budúcnosti a na jej základe v určovať vládne priority a delegovať úlohy.
Ak doteraz premiérovi nedošlo, že on sám všetko robiť nemôže, malo by ho na to upozorniť jeho najbližšie okolie. Lebo dnes ide o veľa, o životy, o prácu, o ľudí a ich budúcnosť.