Mesto Slepých
V nemenovanom meste sa istý muž vracia večer z práce a na križovatke náhle oslepne – pred očami sa mu rozleje biela hmla, cez ktorú nič nevidí. Zakrátko už nie je sám, rovnako postihnutých je čoraz viac a nákazlivá biela slepota, ktorá sa šíri obyčajným pohľadom sa rýchlo mení na epidémiu.
Nakazených úrady sústreďujú v karanténe – v narýchlo upravenom bývalom blázinci, kde sú v totálnej izolácii od sveta, rodiny i priateľov a kde im základné životné potreby zabezpečuje štát prostredníctvom príslušníkov ozbrojených síl.
Počet postihnutých neustále narastá, zaberajú ďalšie a ďalšie priestory, postupne k nim pribudnú vojaci, ktorí im pôvodne nosili stravu, lekári, ktorí ich liečili i politici, ktorí mesto i celu situáciu súvisiacu s epidémiou riadili.
V neľudských podmienkach obmedzeného životného priestoru v izolácii vychádzajú na povrch tie najtemnejšie stránky ľudskej povahy. Medzi slepcami sa vytvorí gang zločincov a ten terorizuje ostatných, okráda ich o jedlo, ženy núti k prostitúcii.
Nákazlivá slepota sa obrovskou rýchlosťou šíri ďalej, izolácia už nemá žiadny význam, lebo oslepli všetci – policajti, predavačky, príslušníci ozbrojených síl i dozorcovia vo väzniciach. Napokon pred ňou neunikne nik – okrem manželky jedného z prvých pacientov – lekára, ktorá je z nevysvetliteľných dôvodov voči chorobe imúnna, stratu zraku iba predstierala, aby mohla zostať pri svojom mužovi.
V meste zavládne totálny chaos a anarchia. Keď oslepne posledný zamestnanec z firmy distribuujúcej elektrickú energiu, v celom meste v zhasnú svetla, výťahy aj s pasažiermi zastanú medzi poschodiami a premenia na oceľové rakvy (autor), prestane fungovať klimatizácia, chladničky a mraziace boxy v supermarketoch. Násilie medzi potácajúcimi sa slepcami sa stupňuje, všade vládne chaos a agresivita, v obchodoch nemá kto predávať, v nemocniciach liečiť, v uliciach dohliadať na bezpečnosť a rešpektovanie pravidiel, všade, sa rabuje a slepci obsadzujú prázdne domy i byty.
Tí, čo sa v panike pokúsili prekliate mesto opustiť kým ešte videli, sa ocitnú v pasci ešte skôr, ako aj ich postihne slepota. Ich autá zostanú bezmocne stáť na mieste, kde im došiel benzín, pretože na čerpacích staniciach nemá kto dopĺňať zásoby pohonných hmôt..
V najhoršom sa náhle ľudom začne vracať zrak, epidémia sa skončí, bývalí slepci premôžu zločincov a tým, čo prežili sa úplne zmení rebríček životných hodnôt – sú odhodlaní začať odznova.
(Román Mesto slepých, portugalského spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru José Saramaga, (Slovart, 1999); film:Fernando Meirelles, Ensaio sobre a Cegueira, 2008, Brazília